Nebola som si celkom istá, či naozaj chcem ešte raz behať maratón, pretože viem, že príprava naň je veľmi fyzicky a časovo náročná. Pýtala som sa samej seba, či to dokážem zvládnuť popri svojich pracovných záväzkov. Rozhodnutie - áno, pôjdem, YES I WILL - padlo po 35. ASCIS Rakúskom behu žien. Pred začiatkom tréningu na maratón mi bolo jasné, že musím absolvovať lekársku prehliadku u Dr. Roberta Fritza a športovú diagnostiku u Mag. Michaela Kollera, u ktorého si následne nechám zostaviť tréningový plán na nasledujúcich 10 týždňov.

Poča prípravy som absolvovala niekoľko krásnych tréningových jednotiek, na ktoré budem dlho spomínať.

S kamarátkou Sylviou som zvládla mnoho cyklistických výletov. Každý týždeň sme sa stretli aspoň raz ráno už o 6:00 ráno na hlavnej aleji v Prátri, pretože tréningy na bicykly neiekedy trvali 3-4 hodiny. S Lisou a Petrou sme zase behali intervalové tréningy, ktoré vďaka ich spoločnosti ubehli ozaj rýchlo. Pri dlhých behoch mi často robili spoločnost naše trénerky Hanni a Martina. Ďakujem všetkým, ktorí ma počas prípravy podporili.

Pamätám si na tréning keď som v prietrži mračien vyrazila von s vedomím, že tento upršaný tréning bude trvať 150 minút – tréning som dodržala do poslednej bodky. Pri tréningu si zo začiatku ani neviete predstaviť, že tréningové tempo po 7 minút na kilometer vydržíte udržať na 42,192 kilometra.

V pamäti mi utkvel ešte jeden celý ohromne intenzívny tréningový týždeň. Do maratónu zostávali ešte 3 týždne. V temto týždni boli naplánované dva špeciálne tréningy, v piatok a v nedeľu, a vedela som, že oba dni budem musieť trénovať sama. Piatok: 21 km - 7 km v tempách 7:30 min/km / 7:00 min/km / 6:30 min/km. Nedeľa: 12x800 m v tempách 5:15-4:45. Oba tréningy prebehli nad očakávanie a ukázali, že to zvládnem, pokiaľ bude v deň preteku  všetko v poriadku.

Okrem behu a bicyklu boli každý týždeň na programe 2 tréningy na posilnenie a stabilitu. Ani jeden som nevynechala.

Ako som už spomenula, na bicykli som si odsedela veľa. Skoro všetky jazdy sa mi vďaka skvelému počasiu podarilo absolvovať vonku, iba raz som si sadla na stacionárny bicykel. Jedna z mojich najkrajších, hoci náročných, cyklistických jázd meralaa 69 km. S mojimi kamarátkami Sylviou a Martinou sme bicyklovali z Viedne do Bratislavy, aby sme sa na druhý deň mohli zúčastniť dm ženského behu

Záverečné tréningy

Posledný tréning s Gitti a Andreou, 3 krát po 7 km, bol dokončený!
Bol to neopísateľný pocit, vedieť, že pretek sa už blíži.

Na tomto mieste, drahý Mike, nepokračuj v čítaní, pretože trénigový plán, ktorý si mi na posledné dni napísal vyzeral nakoniec úplne inak. Vstať skoro ráno a začať deň beho alebom pri Michiganskom jazere som si proste nemohla odpustiť. V sobotu bol na pláne ľahký 20 minútový beh, a počas neho 4 krát jedna minúta v maratónskom tempe, čiže približne 7 minút maratónskeho tempa.

Nebolo to namáhavé, ale predstava, že nasledujúci deň mám pred sebou 42 kilometrov v tomto tempe, mi jemne nahlodala sebavedomie – naozaj to zvládnem? A to mám za seboou už 32 maratónov…

Spánok: krátky, ale veľmi dobrý, vstávam o 4:15

Počasie: ideálne, približne 6 stupňov, zamračenéf, trochu veterno, na štarte trochu chladno

Raňajky: beriem si horúcu vodu z termosky a pripravujem si instantnú ovsenú kašu. Je to už môj 33. maratón - viem, čo všetko sa môže stať, mám rešpekt a pokoru no napriek tomu sa na pretek teším.  . Je to cesta, dobrodružstvo, napätie, počas pretekov sa môže stať všeličo. Žalúdočné problémy, kŕče a podobne. Cítim sa silná a teším sa štart. Presne o 7:00 opúšťam hotel a bezstarostne bežím 15 minút, až kým neprídemk vstupnej bráne. So mnou je ďalších 50 000 maratóncov. O hodinu neskôr sa už naplnia naše očakávania.

Zrazu zaznie americká hymna a cítim slzy v očiach. Panuje úplné ticho. V tom okamihu som bola ponorená v myšlienkach. Radosť z behu prevažuje nad nervozitou a cítim sa silná. Teším sa. Je to neopísateľný pocit. Na obzore je vidieť Chicagskú siluetu a most so stovkami fotografov. Počasie je idálne, máme 6 stupňov, no len pred 3 dňami bolo 29 stupňov. Každý maratón je iný. Od štartu, cez beh, cieľ a chvíle po ňom. Ešte 10 minút do môjho štartu.

Až teraz: veľmi som premýšľala, kedy by som mala začať zhadzovať vrsty oblečenia, ktoré mám na sebe. Nadišiel správny čas, vyzliekam a odhazujem zateplené nohavice.

Blok G, v ktorom stojím, sa začína pomaly pohybovať vpred. Stojím úplne vzadu v mojom štartovom bloku, pretože pri registrácií v roku 2019 mi bol na základe kvalifikácie, pridelený rýchlejší štartový blok no ja viem, že sa nemôžem tlačiť dopredu, pretože inak začnem príliš rýchlo.

Zrazu štartuje druhá vlna so štartovými blokmi E, F, G a H. Mám zmiešané pocity, očakávanie ale v duši mám pokoj. Stojím na štarte, sama a pritom spoločne s viac ako 50 000 účastníkmi - máme všetci spoločný cieľ - zabehnúť Chicago Marathon 2023, celých 42,195 km.

Štart: Zaznie výstrel pre môj blok G, mám zimomriavky. Americkí diváci sú jedinečný - bez ohľadu na to, či ide o držiteľku svetového rekordu, amerického majstra alebo bežkyňu z Rakúska, ktorá beží 5 hodín - dav húževnato povzbudzuje. Diváci - budú stáť pozdĺž celej 42 kilometrovej trate. Musím myslieť na svoju priateľku, ktorá mi pred odletom prízvukovala, aby som si užila atmosféru - a to robím.

Kilometer 7: Veľmi som sa tešila, že som videla svoju rodinu, ktorá mi podala športový nápoj aby som mohla začať naberať potrebnú energiu na ďalšie kilometre.

Kilometer 14: Radosť z maratónu je ešte väčšia, keď ma moja rodina povzbudzuje. Myslela som si, že ma budú povzbudzovať o kilometer skôr, čo ma trochu zneistilo, ale stoja na 14 km a to, že okolo nich obieham a oni ma povzbudzujú mi dodáva ďalšiu motiváciu.

Kilometer 21: Cítim sa naozaj dobre. Pozerám na hodiny - polmaratón za 2:27:54 hodiny. Presne podľa plánu. Pousmejem sa a cítim malú nádej, že ak budem pokračovať tak dobre, a s aktuálnym náskokom 2,5 minúty, by som tento maratón mohla zvládnuť pod 5 hodín. Mám za sebou príliš veľa maratónov, kde som v druhej polovici výrazne spomalila, preto sa nesnažím tešiť sa z dobrého času príliš skoro. Stále mi v ušiach znejú Mikeove slová - "Bež konzervatívne. V prvej polovici sa kroť, nebež príliš rýchlo."

Kilometer 28: V tejto chvíli, hoci moje stehná trochu bolia, som vedela, že sa dostanem do cieľa a môj cieľ, dokončiť maratón pod 5 hodín, začína byť každým krokom bližšie. Bežím, len málokedy sa pozriem na hodinky. Mam pocit, že  ma povzbudzuje mnoho fanúšikov na diaľku z Rakúska, cez aplikáciu. To mi dáva silu, ktorú teraz.

Kilometer 34: Prichádza Chinatown. Táto oblasť pre moju psychiku vždy predstavovala obrovský výzvu. Posledný krát pred cieľom sa vidím s mojou rodinou, s mojim bratom Leom, neterou Isabelle a synovcom Tonim dávajú mi do ruky posledný Peeroton. Posilnenie na posledných 8 km, mi dodalo nekonečnú silu a schopnosť udržať tempo.

"Dokončila som to" - bol to krásny emocionálne nabitý beh, ktorý ma doslova preniesol ulicami Chicaga. Energia, ktorú mi z Rakúska posielali „moje“ ženy a bežkyne, bola neopísateľná. Môj tajný sen - dobehnúť tesne pod 5 hodín bol splený. V tento deň sa jednoducho všetko podarilo.

Po pretekoch som si išla na hodinu pospať. Už o 18:00 som mal pozvánku na počesť oslavy víťazky a víťaza 45.Bank of Amerika Chicago Maratónu.

Potom som zobrala svoju rodinu na večeru – po štyroch dňoch cestovín ma konečne čakalo niečo iné - výborný steak.