Ilse Dippmannovej New York City maratón 2018

Môj 32. maratón, 11 maratón v New York City. Ilse Dippmannová osobne o jej maratónskom príbehu.

Niekedy mám pocit, že si mnoho ľudí myslí, že ako organizátorka ASICS Rakúskeho behu žien®  som vždy motivovaná k behu. To je správne, no len z časti. Samozrejme je beh dôležitou súčasťou mojej každodennej rutiny, asi 4x týždenne si zaväzujem šnúrky na mojich bežeckých botách. Ale aj ja sa musím premáhať.

Tak to bolo aj ostatný január. Pri vonkajších teplotách mínus 10 stupňov som mala tiež značné problémy premôcť sa o 6 hodine rannej na obvyklý bežecký okruh. Jednoducho mi chýbala motivácia. Prečo by som si to mala robiť? Hneď na to som sa rozhodla: potrebujem nový cieľ! Ako to už v živote býva, šancí ktoré nám život ponúka sa musíme chytiť hneď. V mojom prípade to bol newsletter New York City maratónu, ktorý vyzýval k registrácií do lotérie o účasť.

Ak potrebuješ motiváciu, stanov si cieľ

**

Newsletter z 15.2.2018

The deadline to apply for the 2018 TCS New York City Marathon is just hours away. Enter the drawingby 11:59 p.m. ET for your chance to run this world-famous, totally life-changing race in November.

**

K tomu potrebujete vedieť nasledovné: na NYC maratóne štartuje viac ako 50.000 bežcov a bežkýň ročne a pokiaľ pochádzate z Európy, nemôžete sa len tak online zaregistrovať. Buď si objednáte maratón cez cestovnú kanceláriu alebo sa vám pošťastí vyhrať v lotérií. Pod lotériou si treba predstaviť nasledovné: ak vyhráte môžete sa prihlásiť za regulérny štartový poplatok 358,- dolárov.

Ako som si predsavzala, tak som aj spravila. 15.2. som sa zaregistrovala do lotérie o štartové miesto.

“You are officially in the 2018 TCS New York City Marathon this November”

O dva týždne neskôr bolo jasné: mám svoj cieľ a našla som bežeckú motiváciu pre rok 2018! Super!

**

Newsletter vom 1.3.2018

Congratulations, Ilse!
You are officially in the 2018 TCS New York City Marathon this November. This is the world's biggest marathon—a life-changing race that draws runners from all over the planet. It will test you, challenge you, and above all move you. All of us at New York Road Runners are thrilled to have you with us!

Tréning – dlhý a striedavo oblačný

Začiatkom marca bolo jasné, že v novembri budem stáť na štarte New York City maratónu. Predo mnou ležalo celých 8 mesiacov príprav resp. tréningu. Tréningové fázy prebiehali všelijako. Pripravovala som sa síce už na môj 32. maratón, tak by sa dalo čakať, že „všetko bude tak ako vždy“, ale tak to nebolo. Každý maratón je iný, každá prípravna fáza je iná.

Na jar som pokračovala so svojimi zvyčajnými 4 tréningovými jednotkami v týždni, vrátane tréningu ženského behu a programu „Fit za 12 týždňov“ každú stredu. Až po ASICS Rakúskom behu žien®, teda koncom mája som začala s cieleným tréningom. To znamená začať behať behy, ktoré trvajú viac ako 2 hodiny!

V júli nastal prvý problém. Problémy s ramenom a posunutý stavec mi znemožnili tréning. S bolesťami nebolo na štrukturovaný tréning žial ani pomyslenie.

Aj veľmi horúce leto mi dalo zabrať.  Aby som zvládla zabehnúť predpísaný tréningový objem a ujsť horúčavam, vstávala som občas o 4 ráno. Len tak som zvládla integrovať 5 tréningov s celkovým objemom ca 60 km a jednu prídavnú tréningovú jednotku na stacionárnom bicykli do bežného života. Neodmysliteľný prídavný program: 3x/týdenne cviky na stabilitu a posilňovanie!

V podstate mi v tomto roku odpadol tréningový tlak. V ostatných 30 rokov som zabehla už 31 maratónov, s osobákom 3:16:42 h. Dokazovať som si už teda nič nemusela. ALE: 26. augusta do maratónu zostávalo už len 70 dní! To ma na jednej strane upokojovalo, na prvý pohľad zostávalo dosť času na tréning. Na druhej strane som však mala pocit, že to bude dosť na tesno.

S podporou SPORTordination som následne začala trénovať s cieleným, profesionálnym a na mieru pre mňa prispôsobeným plánom.

Cieľová rovnika pre tréning – s podporou sa behá lepšie

Po mnohých tréningových kilometroch v uplynulých mesiacoch, ktoré som zvládala prevažne uplne sama som sa začiatkom septembra rozhodla: potrebujem podporu!

V skvelej komunite ženského behu som našla bežkyne, ktoré mali čas a chuť so mnou trénovať resp. ma počas víkendov sprevádzať na longjogoch. Počas siedmych víkendov po sebe sa takto našla skupinka 12 bežkýň, ktorá ma sprevádzala počas dlhých tréningoch. Po dvojhodinovom tréningu sme pridali 6 km zrýchlenie v plánovanom maratónskom tempe. Aj keď ani jedna z nich sama netrénovala na maratón skoro všetky so mnou bežali. Na tomto mieste sa chcem z celého srdca poďakovať všetkym „mojim“ skvelým bežkyniam za podporu a veľa milých rozhovorov.

Okrem dlhých tréningových a tempových jednotiek boli na pláne aj prípravné preteky. Na Strasshofer Herbstlaufe dňa 13. októbra som získala s časom 56:47 min na 10 km 1. miesto vo svojej vekovej kategórií.

Ku koncu začal byť tréning opäť intenzívny. Môj posledný „divoký“ tréning: 4 x 5000m v maratónskom tempe. Tréning trval celkovo 2:37 h. Stopkám na hodinkám som dala štartový pokyn v Prátri na hlavnej aleji o 4.45 ráno.

New York City! Konečne!

Posledný krát som bola v New York City pred 5 dlhými rokmi. V roku 2013 som tu zabehla svoj 30. maratón a môj 10 NYC. Vtedy som vlastne chcela ukončiť kapitolu zvanú 42,195 km. Nestalo sa tak. V minulom roku som si k svojim 60. narodeninám “darovala” Chicago Marathon – svoj 31. maratón. A ako som sa dostala k 32. maratónu … stačí si prečítať začiatok tohto príbehu.

S mestom New York City ma spája veľa výnimočností. Ranné behy v central parku proste patria k NYC. NYC pre mňa znamená aj príchod do bláznivého mesta.

Tento rok sme sa ubytovali v oficiálnom hoteli atlétov. Tu je cítiť na každom kroku maratónsku atmosféru, zimomriavky a elektrizujúcu atmosféru. Pri príchode som stretla aj pionierku ženského behu Kathrine Switzerovú! Celé mesto je v maratónskej horúčke. Výdaj štartových čísel je jedinečný, pretože celkom presne viete: tu stretnete každého/každú, ktorý/á naozaj beží 42,195 km. Každý/á sa vydá na výnimočnú cestu.

Deň preteku!

Maratón vždy znamená napäťie, vzrušenie. A naozaj prísny časový plan a to najmä v NYC.   

04.00 hod budíček
Podklady, oblečenie, hodinky atď., to všetko som si pripravila už deň vopred. Keďže autobus smerom na štart odchádzal už 05.20 hod radšej som si ráno naplánovala trochu viac času. A to bolo len dobré, pretože autobus nestál tam, kde stáť mal. Na šťastie som autobus chytila ešte včas. Neplánované boli 2 hodiny cesty na Staten Island, väčšinou to trvá iba 1 hodinu. Navyše vo veľmi klimatizovanom autobuse. Na tento skorý ranný chlad som nebola pripravená.

08.00 hod príchod na State Island
Teraz začalo čakanie – veľmi dlhé 3 hodiny. Sediac na zemi vo veľkom stane. Jediným rozptýlením boli rozhovory s ostantými bežcami. Čakajúc na vlastný štart si môžete vypočuť nejeden “výstrel z dela“ z predošlého štartu. Je na tom niečo osobitné a napínavé.

10.30 hod – ide sa na štart

6,5 hodiny po budíčku konečne môžem ísť na to. Spolu s ostanými bežcami z môjho štartového bloku sa posúvame do štartového priestoru na moste.

11.00 hod – ideme na to

Konečne! S výstrelom z dela & americkou hymnou sme boli vypustení na 42,195km! Naša cesta sa začala.

Maratónske počasie bolo pre bežcov skoro ako stvorené. Napriek modrému nebu a slnečným lúčom bolo chladno a veterno. Hodiny čakania pred štartom v stane ma obrali o teplo, preto som s vyzlečením bundy a nohavíc čakala až do poslednej minúty. Moju čiapku som darovala až na 5 kilometri milému, povzbudzujúcemu dievčaťu.

Môj 32. maratón som odštartovala príliš rýchlo. To preto, že som sa v jednom bode nedostatočne pripravila: svoje maratónske tempo som neprepočítala do míľ! Myslela som, že v minulých ročníkoch boli na trati rozostavané aj kilometrovníky. Bohužiaľ tento krát to tak nebolo. GPSko mojich pulzových hodiniek ma na trati občas žiaľ nechávalo v štichu.

Preto som si svoje tempo upravila až po 3,5 míľach. Napriek tomu prešlo prvých 10 kilometrov relatívne rýchlo a až do polmaratónu išlo všetko hladko.

„The last damn bridge“ ;))

Od 30 kilometra nanešťastie prišli problémy so žalúdkom. Na ukončenie preteku, som si však zakázala pomyslieť. Aj tu sa diváci postarali o zásobu motivácie. Jeden z nich mal pred posledným mostom plagát: „The last damn bridge“

Veľmi mi pomohlo aj to, že ma doma veľa ľudí sledovalo na mojej trati. Na začiatku na to ani nepomyslíte, že s vami toľko ľudí online „beží“, potom mi to však dodávalo silu. Vedela som, že známy, priatelia, bežci a bežkyne sú so mnou a to nie len v myšlienkach. Posledných 12 kilometrov bolo naozaj dlhých, a pomyslenie na všetkých, ktorí ma sledovali ma “nieslo” do cieľa.

Endorfíny na trati

Zvláštnosťou na maratónskych behoch v Amerike, najmä v New York City sú diváci na trati. Je to fantastické koľko pozitívnej energie dajú títo ľudia bežcom. V Queense napríklad zorganizovali pouličný festival. Najradšej by som tam bola ostala a oslavovala s nimi. Keď bežíte New York City maratón budete oslavovaný/é ako hrdina.

Po 25 kilometroch prichádza neuveriteľne dlhý a stúpajúci Queensboro Bridge. Odtiaľ je to už „len“ 10 míľ. Ten kto už v NY bežal 10 krát vie: keď vybehnete zo zákruty na a odbočíte na First Avenue, prichádza ešte 70 blokov smerom na sever a následne 70 blokov dole k Central Parku a do cieľa. To nie je veľmi povzbudzujúca myšlienka.

Po Queensboro Bridge, na 62. ulici ma zachránil Andreas s rozriedeným Peerontom. Zatiaľ som sa ešte neponúkla na žiadnej občerstvovacej stanici.


Posledný kilometer

Pri vbehnutí do cieľa som myslela na tohtoročné heslo ženského behu „Nezabudnuteľné chvíle“. Pretože toto bol naozaj výnimočný okamih, byť očakávaní euforickými divákmi v cieli, Američania vytvoria špalier, tlieskajú a gratulujú. Moment, v ktorý sa naozaj cítite, že ste tu a teraz.


42,195 km za 4:42:42 h – Ďakujem všetkým, ktorí ma „niesli“ do cieľa!

S medajlou a pončom, ktoré ma zahrievalo som sa vybrala vyčerpaná ale prešťastná do hotela. Peši to trvalo ďalších 45 minút.

O 17.15 hod – teda 13 hodín po tom ako som sa zobudila o 4 ráno – som sa konečne mohla ponoriť do vane plnej teplej vody a oddychovať. So zaslúženým pivom som si čítala nespočet správ od mojich podporovateľov. Ďakujem!

Zhrnutie: nikdy nehovor nikdy.

Keď som bežala cez cieľ, naozaj som si pomyslela: „Teraz mi už naozaj stačí! Na čo sa tak trápiš?“ V prvej chvíli som bola z môjho výkonu trocha sklamaná. Nespočetné gratulácie, podaný výkon s ohľadom na môj vek, ma však pozitívne naladili a bola som hrdá.

Zo 150 Rakušanov, ktorí dobehli do cieľa som skončila na 99 mieste. Z približne 52.000 štartujúcich bežcov a bežkýň som sa umiestnila na 30.000 priečke. Za mnou bolo ešte 22.000 bežcov!

A teraz, dva týždne neskôr, ma to opäť chytá. V myšlienkach som opäť pri svojom cieli na rok 2019!

Tvoj osobný NYC maratón 2019

Máš chuť íst s Ilse Dippmannovou v nasledujúcom roku na štart do NYC?

Ak máš záujem nezáväzne nám napíš! Budeme ťa pravidelne informovať s novinkami týkajúcich sa NYC maratónu.



< Späť